Anthony de Mello - Meditace v povídkách

Meditácie v poviedkach
Peter Macsovszky
Převzato z: www.putnici.sk

Činnosť jezuitov sa spájala nielen s neoblomným šírením katolíckej viery, ale aj s odvážnym hľadaním nových a originálnych ciest spirituality. Napokon originalita a zdôrazňovanie meditácie sú prítomné už aj v koncepcii samotného zakladateľa Spoločnosti Ježišovej, Ignáca z Loyoly. Jezuiti však prejavovali záujem aj o iné kultúry a náboženstvá. Napríklad Pierre Teilhard de Chardin pôsobil v Číne, Hugo Enomiya Lasalle sa zas snažil spopularizovať zenovú meditáciu v katolíckych kláštoroch. Ďalší jezuita, Anthony de Mello sa narodil v Indii a do svojho nevšedného učenia neváhal prevziať prvky z mystickej tradície všetkých veľkých svetových náboženstiev...

Opakovanie pravdy
Myšlienky, ktoré vo svojich knihách čitateľom sprostredkúva Anthony de Mello znejú povedome, pretože sú to len nanovo formulované, mierne upravené večné pravdy rôznych duchovných tradícií sveta. De Mellova originalita sa prejavuje predovšetkým vo výbere, zoradení a komentovaní týchto myšlienok, z ktorých mnohé pripomínajú zenové kóany alebo súfijské poučné príbehy. Ďalšia vec, ktorá môže čitateľa prekvapiť je, že de Mello na jednej strane pôsobí ako nezávislý duchovný učiteľ, ktorý si vytvoril samostatné učenie syntetizujúce kompatibilné prvky kresťanskej a inej spirituality, kým na strane druhej sa nikdy neodpútal od katolíckej cirkvi a jezuitov. Túto "dvojdomosť" možno vnímať buď ako prejav príjemnej harmónie, rovnováhy medzi dráhou osamelého, často až heretického učiteľa a kariérou jezuitského kňaza podriaďujúceho sa cirkevnej disciplíne, alebo ako nezmieriteľný rozpor, nedoriešený postoj či bezradnosť niekoho, kto sa neodpútal -- lebo sa ani nechcel -- od cirkevnej inštitúcie a súčasne sa nevzdal záujmu o dedičstvo "nekresťanských" mystických tradícií. V skutočnosti sa de Mello vôbec nestavia do úlohy razantného, bojovného revolucionára: neprichádza s jasnými koncepciami reformy, neútočí, nehlása nové pravdy, len vytrvalo opakuje to, na čo ľudia, najmä neúnavní hľadači duchovného osvietenia uprostred strastiplnej pozemskej púte vytrvalo zabúdajú.

Žáci byli zabráni do vášnivé diskuse o problému lidského utrpení. Někdo říkal, že má původ v sobectví. Jiní, že v sebeklamu. A další, že v neschopnosti rozlišit skutečné od neskutečného. Když se zeptali na názor Mistra, řekl: "Všechno utrpení pochází z neschopnosti člověka tiše sedět a být sám."
(Minutová moudrost)

Odvážny učiteľ
Anthony de Mello sa jednoducho správal presne tak, ako sa správali proroci, mystici, duchovní majstri, potulní náboženskí učitelia pred ním: vyhýbal sa dogmatizmu, strhával ľuďom z očí závoj ilúzie, vyháňal démona zúfalstva z ľudskej psychiky, hľadal čo najpresnejší a najjednoduchší jazyk komunikácie. De Mellov problém nespočíval v tom, že sa správal ako neposlušný vojak svojej cirkvi -- to skôr inštitúcia, ktorá si vzala na seba bremeno sprostredkovateľa božej múdrosti by si mala uvedomiť, že nezmyselná prísnosť, prehnané lipnutie na skostnatených rituáloch a preferovanie dogmatizmu, fanatizmu, falošného súcitu a neopostatneného sentimentalizmu pred flexibilitou, premenlivosťou a teda prirodzeným plynutím každodenného života môžu zabiť akékoľvek vrúcne úsilie o šírenie duchovných právd. De Mellova otvorenosť k múdrosti Východu, jeho bezprostrednosť a vitalita sa stali tŕňom v oku cirkevných hodnostárov. Na podnet Vatikánu boli jeho spisy cenzurované, ba dokonca aj zakázané. Odilo Ivan Štampach OP o de Mellovi píše: "... je velký provokatér. Odhaluje totiž nové perspektivy a tím každého svého čtenáře nebo posluchače staví do zcela volného, průzračného prostoru, v němž je nesnadné se orientovat a v němž mizí navyklý pocit bezpečí. Není náhodou, že tohoto bořitele zkostnatělých struktur a pochybovače o vžitých mýtech nemají mnozí rádi." Na Slovensku a v Čechách sú dostupné takmer všetky jeho knihy; akiste by však bolo zaujímavé vedieť, ako ich prijímajú tí katolíci, ktorí sa ešte nestretli s takouto úprimnou formou prirodzenej syntézy kresťanskej, buddhistickej, hinduistickej a islamskej mystiky.

Jeden žák jednou připomínal, jak byli Buddha, Ježíš a Mohamed svými současníky ocejchováni jako buriči a heretici. Mistr řekl: "O nikom se nedá říct, že dosáhl vrcholu Pravdy, dokud ho tisíc upřímných lidí neobvinilo z rouhání."
(Minutová moudrost)

Detský sen
Multikultúrnosť de Mellovho učenia má svoj základ zrejme už v rodinnom prostredí. Anthony de Mello sa narodil 4. septembra 1931 v Bombaji. Rodičia, katolíci, pochádzali z oblasti Goa, portugalskej kolónie v juhovýchodnej Indii. Tak sa vlastne v de Mellovom živote stretáva civilizácia Indie s portugalským kultúrnym vplyvom a katolicizmom. Anthony sa už od detstva chcel stať kňazom, čo sa u jeho rodičov stretlo s istou nevôľou, keďže tí si želali, aby syn zostal pri nich. Dvanásťročný Anthony pochopil, že rodičov nemôže nechať samých, no súčasne chcel vstúpiť do kláštora. Začal sa teda vrúcne modliť, aby sa Boh zľutoval a daroval mu brata, ktorý by sa o rodičov postaral. Jeho prosby boli vyslyšané: jeho vyše štyridsaťročná matka porodila dieťa a tak Anthony mohol roku 1947 vstúpiť do seminára Vinajalaja v Bombaji. V nasledujúcich rokoch sa venoval štúdiu filozofie, teológie a východných duchovných tradícií. Nakoniec sa mu sen splnil a stal sa jezuitským kňazom. Zomrel roku 1987.

K Mistrovi přišel mladík a řekl: "Přeji si být moudrý. Jak toho dosáhnu?" Mistr si povzdechl a pravil? "Byl jednou jeden mladík jako ty. Toužil být moudrý, a ta touha byla velmi silná. Jednoho dne shledal, že sedí právě na tom místě, kde jsem teď já. Před ním seděl mladík, přesně tam, kde jsi teď ty. A ten mladík říkal: Přeji si být moudrý!"
(Minutová moudrost)

Hľadanie riešení
Anthony de Mello patril k tomu typu ľudí, ktorí sa viac pýtajú, než odpovedajú. Odpovede ho nepochybne zaujímali, no najradšej ich nachádzal uprostred vášnivých diskusií, spoločne, v kruhu ďalších nepokojných hľadačov duchovných právd. Neraz sa stalo, že poznanie ku ktorému po dlhom premýšľaní, meditovaní a debatách dospel a o ktoré sa so svojimi nasledovníkmi hneď podelil, po rokoch, po ďalších životných skúsenostiach zrevidoval, poopravil. Nehanbil sa priznať si omyly a nehanbil sa svoje omyly verejne naprávať. Takéto konanie ukazuje, že de Mello bol nepokojný, impulzívny, temperamentný, no na druhej strane mu nechýbal zmysel pre humor a pokora. Carlos G. Vallés vo svojej biograficky ladenej knihe Anthony de Mello -- Prorok pro naši dobu (Ojos cerrados, ojos abiertos) spomína na stretnutia s de Mellom takto: "Tony otevřeně říkával, že každý jeho kurs, seminář, konference jsou pro něj stejně přínosné jako pro účastníky. Sloužily mu k osobnímu rozvoji, k vyjasnění myšlenek, prohloubení citů, utužení názorů... a zároveň se z celé duše bavil. Každému vystoupení se zcela oddával a neustále se při nich zdokonaloval. Říkával, že pokud pro ostatní trval kurs sádhany měsíc, šest měsíců, devět měsíců... pro něj trval celý život. Učil se vyučováním druhých."

Sádhana
Sádhana je slovo sanskrtského pôvodu, možno ho nájsť v spisoch buddhistických i hinduistických. Týmto termínom sa označuje určitá metóda, výcvik napomáhajúci prehlbovaniu duchovného zážitku. Sádhanu možno chápať aj ako cestu k Bohu. Doslova znamená: dosahovanie cieľa. De Mello si tento pojem z buddhistíicko-hinduistickej tradície vypožičal, aby ním označil súbor jogínskych meditačných cvičení dômyselne skĺbených s prvkami kresťanskej spirituality. Svoje skúsenosti zhrnul v knihe Sádhana -- Cesta k Bohu (Sadhana -- A Way to God), v ktorej možno nájsť štyridsaťsedem kresťanských duchovných cvičení východnou formou. Autor motív spísania týchto praktík v úvode knihy vysvetľuje takto: "Uplynulých patnáct let svého života jsem prožil jako vedoucí exercicií a duchovní učitel, který pomáhá lidem modlit se. Slyšel jsem od nich spousty stížností, že se neumějí modlit; že jim přes veškerou snahu připadá, že v modlitbě nijak nepokročili; modlitba že je pro ně nudná a otravná. Z úst mnoha duchovních rádců jsem vyslechl přiznání vlastní bezradnosti, když mají naučit lidi, jak se modlit, nebo přesně vyjádřit, jak z modlitby načerpat uspokojení a naplnění." Sádhana sa od ostatných de Mellových kníh odlišuje najskôr asi tým, že v ďalších dielach ako napríklad Minutové nesmysly, Minutová moudrost, Modlitba žáby, Ptačí zpěv či Cesta k lásce už nepodáva také presné a potrebné návody na meditáciu. Zámerom knihy Sádhana je priviesť záujemcu k účinným metódam vnútorného stíšenia, relaxácie a kontemplácie.

De Mello veľmi šikovne vyžil poznatky jogy a buddhistickej meditácie a tak kresťanský čitateľ dostal do rúk knihu, ktorá venuje zvýšenú pozornosť aj telesným procesom sprevádzajúcim meditáciu či modlitbu: "Zaujměte pohodlnou a uvolněnou pozici. Zavřete oči. Nyní od vás chci, abyste si uvědomili určité tělesné pocity, které zrovna prožíváte, ale které si jasně neuvědomujete... Uvědomte si dotek oděvu na svých ramenou... Uvědomte si dotek šatů na zádech, nebo to, jak se vašich zad dotýká opěradlo židle, na které sedíte... Teď vnímejte, co cítí vaše ruce, když se navzájem dotýkají nebo spočívají na klíně... (...) Ve cvičení pokračujte několik minut. Postupně ve svém těle pocítíte určitý klid. Rozhodně se v něm nezabydlujte. Pokračujte v uvědomovacím cvičení a ticho nechte, ať se postará samo o sebe. Dostaví-li se rozptýlení, vraťte se a opět si uvědomujte tělesné vjemy od jednoho ke druhému, dokud se vaše tělo zase nezklidní a vaše mysl tělem neupokojí a nezačnete být schopni opět cítit onen klid, který přináší mír a předtuchu kontemplace a Boha. (...) Uvědomte si, jaký drzh pocitů se objevuje; svědení, píchání, pálení, škubání, chvění, puls, necitelnost... Zatoulají-li se vám myšlenky, jemně je ihned usměrněte zpět ke cvičení, jakmile si roztěkanost uvědomíte. " O metódy de Mellovej sádhany prejavili kňazi a mnísi záujem a tak vznikol inštitút pastoračného poradenstva Sádhana v indickej Lonaule. Kurzy sádhany poskytli de Mellovi a jeho žiakom dobrú príležitosť nielen na precvičovanie kontemplácie, ale aj na debaty o problémoch spirituálneho, ale i všedného, sekulárneho života. Atmosféru týchto kurzov veľmi dobre približuje práve kniha Carlosa G. Vallésa SJ Anthony de Mello -- Prorok pro naši dobu.

Návštevníkovi, který žádal, aby se mohl stát Mistrovým žákem, Mistr pravil: "Můžeš se mnou bydlet, ale nebuď mám následovníkem." "Koho tedy budu následovat?" "Nikoho. V den, kdy někoho začneš následovat, přestaneš následovat Pravdu. "
(Minutová moudrost)

K prameňom
Okrem Sádhany má Anthony de Mello aj iné knihy, v ktorých sa venuje spirituálnych cvičeniam. Tieto však už nie sú také detailné a analytické ako Sádhana. Napríklad knihu K pramenům (Wellsprings) venoval autor predovšetkým jezuitskému rádu, hoci cvičenia v nej obsiahnuté sú pochopiteľné a vhodné aj pre všetky duchovné smery, ba aj pre ľudí nenáboženských a agnostických. Kniha predstavuje akúsi zbierku vedených meditácií, ktoré sa dotýkajú takých tém ako Skutočnosť, Obnova, Kristus, Láska, Ticho... V úvode autor okrem iného píše: "Tato kniha má vést od mysli ke smyslům, od myšlenky k fantazii a pocitu -- a pak, jak doufám, přes pocit, fantazii a smysly k tichu. Používejte ji tedy jako schodiště, po kterém se dostanete na terasu. Až tam budete, nezapomeňte ty schody opustit. Jinak oblohu neuvidíte. Až ticha dosáhnete, stane se z této knihy váš nepřítel. Zbavte se ji. " Ďalšia kniha, ktorá sa týka konkrétnej spirituálnej praxe, je Spojení s Bohem (Contact with God). Kniha obsahuje prednášky viac menej späté s tradíciou jezuitských exercícií Ignáca z Loyoly. De Mello tieto úvahy počas svojho života nezverejnil, takže vyšla až posmrtne. Tematický záber knihy je pomerne široký, autor v samostatných a striktne členených kapitolách uvažuje o prijímaní Ducha svätého, exercíciach apoštolov, pravidlách modlitby, Ježišovej modlitbe, pokání a jeho úskaliach a aj o benediktínskej modlitebnej metóde či o sociálnom aspekte hriechu. Posledné de Mellove meditácie sú zhrnuté v útlej knižôčke nazvanej Cesta k lásce (The Way to Love). Ide o krátke eseje, ktorých základným impulzom je citát z evanjelií. Napríklad Ježišove slová z Evanjelia podľa Jána: "Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli", inšpirujú de Mella k týmto myšlienkam: "Říká se, že láska je slepá. Ale je tomu skutečně tak? Ne. Ve skutečnosti na světě nic nevidí tak jasně jako láska. To, co je slepé, není láska, ale připoutanost. Připoutanost je lpění, které pochází z mylného přesvědčení, že něco či někdo je pro vaše štěstí nepostradatelný. Jste k něčemu nebo k někomu připoutáni? Myslíte, že bez nich nebudete šťastni? Sepište je všechny na kus papíru, nyní, ještě než se pustíme dál a budeme pozorovat, jak vás vlastně zaslepují. Vezměte si nějakého politika, který sám sebe přesvědčil, že nebude šťastný dokud nebude u moci. Jeho cesta za mocí otupí jeho citlivost až do konce jeho života. Nemá téměř času na svou rodinu a přátele. Najednou začne všechny lidské bytosti vnímat a chovat se k nim z hlediska toho, zda pro jeho ambici představují podporu, či naopak hrozbu. "

Minútové osvietenie
Najväčšiu popularitu však de Mellovi priniesli jeho knihy príbehov. Väčšinou ide o mikropoviedky, či dokonca drobné, frapantné situácie a minidialógy, ktorých aktérmi sú Majster a jeho žiaci či ľudia hľadajúci duchovnú radu. De Mellove príbehy sa podobajú na zenové kóany, taoistické náučné poviedky či súfijské podobenstvá. De Mello sám seba nevníma ako spisovateľa, ale ako rozprávača, ktorý čitateľom ponúka príbehy s otvoreným koncom. Inšpiráciu i materiál niekedy preberá z tradičných zdrojov -- či už z buddhistických spisov, islamských prameňov alebo čínskych zbierok -- a potom ich opatrí drobným, úderným a vtipným komentárom, presne v duchu východnej mystickej tradície. To je prípad knihy Ptačí zpěv (The Song of the Bird). V ďalších knihách ako sú napríklad Modlitba žáby (The Prayer of the Frog) Minutové nesmysly (One Minute Nonsense) alebo Minutová moudrost (One Minute Wisdom) už nie sú označené pôvodné zdroje príbehov a de Mellove vlastné príbehy a postrehy sa tak prelínajú a premiešavajú s podobenstvami prevzatými z tradičnej spirituálnej literatúry. V oboch týchto knihách je nositeľom duchovného poučenia záhadný a figliarsky Majster, ktorý by sa dal charakterizovať ako hinduistický guru, zenový alebo taoistický mudrc, súfijský učiteľ, chasidský cadik alebo kresťanský pustovník. De Mellov Majster však nežije v kláštore ani v úplnom odlúčení: má rodinu a nevyhýba sa problémom profánneho života. Jeho odpovede sú pohotové, úsečné a plné humoru:

Mistr neúnavně varoval žáky před nebezpečími náboženství. S oblibou jim vypravoval příběh o prorokovi, který ulicemi nesl hořící pochodeň a říkal, že jde zapálit chrám, aby se lidé víc než o chrám starali o Pána. A pak dodával: "Jednou si sám vezmu pochodeň a zapálím chrám i Pána!"
(Minutová moudrost)

Niekto by mohol namietnuť, že de Mellova svojská životná filozofia obsahuje priveľa skepsy a negativizmu. De Mellov Majster, ktorý "žvaní nesmysly", lebo sa snaží "vyjádřit Nevyjádřitelné" vyriešil aj tento problém:

"Co to znamená být Osvícený?"
"Vidět."
"Co?"
"Planost úspěchu, prázdnotu věcí, kterých jsi dosáhl, nicotu lidského snažení," pravil Mistr.
Žák se zhrozil. "Copak to není pesimizmus a zoufalství?"
"Ne. Je to vzrušení a svoboda orla plachtícího nad bezednou propastí."
(Minutové nesmysly)

Mnohé z díla A. de Mella lze najít též v Archívech citátů (v sekci Novinky, nahoře)

nahoru