Už to nie sú len reči ufológov


25.06.2001

Za posledné desaťročia sa o Mesiaci nahromadilo toľko faktov, že možno bez preháňania povedať, že tam ktosi alebo čosi existuje. A nielen to. Mesiac má vodu, atmosféru i rastlinstvo. Tieto dávno známe skutočnosti priznávajú vedci len dnes. Mnohých dnes trápi aj otázka, prečo sa počiatočná eufória Rusov a Američanov z Mesiaca zmenila na nečakaný nezáujem. Akoby im ktosi prikázal, že sa na Mesiac nemajú viac vracať...

George Leonard, jeden zvlášť zvedavý muž, získal oficiálne fotografie NASA a podrobil ich analýze. Podľa neho vláda skrýva skutočnosť, že vysokorozvinutá podzemná civilizácia ,,zdokonaľuje" povrch Mesiaca a silne sa angažuje v baníckych prácach. Leonard o tom napísal knihu, ktorá obsahuje aj 35 fotografií z archívu NASA, zoznam a identifikačné čísla všetkých fotografií, čo svedčí o ich autentickosti. Výchádzajúc z fotografií, Leonard objavil veľmi pestrú paletu ,,mesačnej aktivity", ktorá, keď existuje, môže byť pripísaná výlučne inteligencii mimozemšťanov. Okrem fotografií kniha obsahuje aj veľa dokumentov NASA, vrátane výpovedí vedcov a záznamov rozhovorov medzi astronautmi a riadiacim centrom v Houstone. Koncom sedemdesiatych rokov všetko ukazovalo na to, že dôkazy veľkého významu sa stanú zakrátko prístupné. Ale doteraz sa prístupné nestali. Namiesto toho je verejnosť kŕmená bezvýznamnými fotografiami.

Upravované fotografie

Keď neskoršie verzie fotografií odborníci porovnávali s tými, čo vznikli skôr, sfotografovaný povrch Mesiaca ukazoval určité rozdiely. To svedčí o cielenom konaní smerujúcom k eliminovaniu objektov, ktoré boli ukázané ,,v príliš jasnom svetle". Ukazuje sa, že mnohé z oficiálnych snímok boli retušované, aby príslušné miesta zatajili to, čo bolo na nich vidieť.

Navyše, nikdy neboli uverejnené snímky sond nazvaných Orbitami, ktoré ukazovali oblasti okolo Mare Crisium a krátery Plato a Aristarcus, kde, ako je známe, bola pozorovaná ,,mesačná aktivita". Záclona tajomstva je však naďalej spustená aj nad inými projektmi. Dokonalým príkladom je satelit-špión Klementína, vystrelený armádou Spojených štátov v januári 1994 zo základne vzdušných síl Vandenburg. Podľa mnohých správ bola Klementína vybavená kamerami s vysokou rozlišovacou schopnosťou vrátane zariadení pracujúcich v infra a ultrafialovom žiarení. Misia Klementíny sa úspešne skončila, ale svet zbytočne čakal, že sa dozvie, aké tajomstvá skrýva mesačný prach.

Mesačné anomálie

V roku 1974 sa William H. Corliss podujal spracovať a skatalogizovať rôzne ,,zvláštne javy" v našej slnečnej sústave. V roku 1985 publikoval solídnu prácu Mesiac a planéty: katalóg astronomických anomálií, ktorá obsahovala 108 strán anomálií Mesiaca. K hlavným kategóriám patrili anomálie súvisiace s orbitou Mesiaca, pochybnosti súvisiace s geológiou Mesiaca, svetelné javy na Mesiaci, pohyb satelitov na jeho orbite, teleskopové a vizuálne pozorovania, počasie na Mesiaci, javy súvisiace so zatmením Mesiaca, tajomstvo mesačného magnetizmu.

V roku 1998 vedci verejne oznámili svoje prekvapivé poznanie, že na Mesiaci sa nachádza voda. Nebol to však objav, ale veľmi oneskorené priznanie čohosi, čo sa vie už desaťročia! A tam, kde je voda, musí byť aj atmosféra. Tam, kde je atmosféra, musí existovať dostatočná gravitácia, aby ju bolo možné udržať...

Je priam neuveriteľné, že už v päťdesiatych(!) rokoch niektorí astronómovia mohli dokázať existenciu atmosféry na Mesiaci. Jedným z týchto odvážlivcov bol M. K. Jessup, ktorý prednášal matematiku a astronómiu na univerzite v Michigane a bol tvorcom najväčšieho refrakčného teleskopu na južnej pologuli. Publikoval v tom čase knihu The Expanding Case for the UFO! Druhým odvážnym astronómom bol V. A. Firsoff, ktorý napísal knihu Strange World of the Moon. Obe knihy priniesli množstvo dôkazov potvrdzujúcich existenciu atmosféry, vody a rastlinstva na Mesiaci. Výsledkom vydania oboch kníh bolo zastavenie ich distribúcie.

Neuskutočnená kolonizácia

Ako sme sa dozvedeli v roku 1961, hlavným cieľom kozmickej éry bola cesta na Mesiac a jeho kolonizácia. Mali tam vzniknúť základne, ktoré by boli krokom vpred pri pozorovaní ďalšieho priestoru. Bol to, samozrejme, cieľ tak vedecký, ako aj vojenský. Iným cieľom bolo hľadanie a využívanie ložísk kovov. Zdá sa byť logické, že každý objav uľahčujúci kolonizáciu Mesiaca sa okamžite ,,oznámi svetu", aby sa pre budúcnosť zvýšil zápal dobrovoľníkov, ktorí by financovali tieto nákladné expedície. Preto ,,objav" vody na Mesiaci ohlásený až v roku 1998 prekvapuje. Záležitosť sa ukáže ešte čudesnejšia, keď prezradíme, že prítomnosť vody na našom satelite bola potvrdená dávno pred príchodom kozmickej éry.

Počnúc deväťdesiatymi rokmi 19. storočia máme do činenia s veľmi kompetentnými pozorovaniami Mesiaca, ktoré jasne ukazovali podmienky prajúce kolonizácii nášho satelitu. Jednoducho povedané, začali sa objavovať správy o atmosfére a obšírnych jaskyniach, ktoré by mohli byť ideálnym miestom na založenie základní... Keď sa však začal program expedícií na Mesiac realizovať, oficiálne nasmerovanie vedy posilňovalo teóriu mŕtveho Mesiaca. Misie sond na Mesiac a cesta Apolla trvali 11 rokov a potom obe mocnosti (USA a ZSSR) s výpravami na Mesiac skončili. Na program prišli kozmické stanice, ktoré mali krúžiť okolo Zeme, a nie okolo Mesiaca. Možno z toho vyvodiť len toľko, že obe mocnosti sa na Mesiaci stretli ,,s pracovným rizikom", ktoré bolo také nebezpečné, že museli okamžite zavesiť na klinec plány na jeho kolonizáciu. Obe mocnosti, ktoré boli voči sebe v stave studenej vojny, sa rozhodli spolupracovať pri budovaní kozmických staníc krúžiacich okolo Zeme. Toto predsavzatie však bolo neporovnateľné so základňami na Mesiaci, ktoré mohli byť vybudované už v osemdesiatych rokoch.

Dôkazov o existencii atmosféry na Mesiaci je dostatočné množstvo. Keďže nepatríme k odborným časopisom, nebudem ich uvádzať. Možno postačí jeden moment, jasný aj laikovi. Keď sa posádka Apolla 11 vylodila na Mesiaci a astronauti umiestnili naň vlajku, kamera snímala tento triumfálny akt. O chvíľu neskôr, keď ešte kamera bežala, poryv vetra rozvinul zástavu. Kópiu tohto filmu získal William Brian, ktorý napísal knihu o utajených objavoch amerického kozmického programu na Mesiaci. Obaja kozmonauti sa vrhli pred kameru, aby rukami zakryli objektív. Keď boli zástavy na Mesiaci umiestnené, zviazali ich drôtenou sieťkou, aby sa zdali byť nehybné. Stačí pripomenúť, že vietor nevzniká len tak. Aby vlajka zaviala, na to je potrebná atmosféra.

Existencia atmosféry vysvetľuje prítomnosť hmiel, mrakov, ktoré mnohí vedci začali pozorovať na Mesiaci približne po roku 1773 (keď začali fungovať vhodné teleskopy). Ale všetky pozorovania, ktoré odporovali teórii mŕtveho Mesiaca, sa systematicky vylučovali z hlavného vedeckého prúdu. Treba pripomenúť, že do roku 1958 existovali tisícky správ opisujúcich anomálie (vrátane prejavov počasia) na Mesiaci. Tie jasne dokazovali, že Mesiac nie je mŕtvy! Existenciu ,,slabej" atmosféry ,,objavili" v roku 1997. Analýza týchto tajomstiev ukazuje, že celé desaťročia boli používané rôzne metódy utajovania informácií o tom, že na Mesiaci existuje voda, atmosféra a veľa iných javov. Málo známym faktom je napríklad to, že semená rastlín veľmi dobre rastú a klíčia v mesačnej pôde, ktorá je bohatá na výživu. Nezávislé skupiny expertov hodnotili podmienky panujúce na Mesiaci. Podľa nich život na Mesiaci by pripomínal život v Andách alebo v Himalájach. Pozemšťania by sa mohli na takéto podmienky aklimatizovať.

Nezvyčajný pohyb na Mesiaci

Otázka, prečo dve supermocnosti prerušili dobýjanie Mesiaca po takom efektnom štarte a zatajovali spomínané informácie, je dosť nepochopiteľná. Pozrime sa však na vec ešte z inej strany. Dňa 12. októbra 1954, čiže šesť rokov pred vyhlásením amerického programu na dobytie Mesiaca, istý astronóm cez teleskop v Edinburgu videl tmavú guľu letiacu z krátera Tycho do krátera Aristarcus. Túto vzdialenosť guľa prekonala za 20 minút, čo sa rovná rýchlosti takmer 9700 km za hodinu. V septembri toho istého roku videli podobný objekt dvaja muži teleskopom s priemerom 15 cm. Vyše 40 minút pozorovali, ako opúšťa severnú oblasť Mare Humboldtianum a štartuje z mesačnej atmosféry do kozmu. Treba pripomenúť, že teleskopy s malým priemerom sú schopné spozorovať len skutočne veľké objekty. Registrované gule museli mať priemer od poldruha po osem kilometrov. Aj v historických záznamoch sa nachádza veľa správ hovoriacich o ,,čiernych objektoch" pretínajúcich povrch Mesiaca. Niektoré sa pohybovali dosť rýchlo a vrhali tieň. Podobné, ale menšie objekty vyletúvali a vletúvali z rôznych kráterov. Tieto objekty môžu mať čosi spoločné s rozhodnutím Američanov a Rusov vzdať sa základní na Mesiaci. Dve fotografie NASA, ktoré ukazujú neobyčajné lode, sa akosi vymkli všeobecnej cenzúre. Prvá je z roku 1969, keď jedna z kamier Apolla 11 náhodou zaregistrovala svietiaci objekt v tvare cigary, pohybujúci sa nad povrchom Mesiaca. Pretože fotografia ukazuje výpary, teleso sa muselo vznášať v mesačnej atmosfére (obr. NASA č. 11-37-5438). V júli 1972 kamera hasselblad z Apolla 16 zachytila ďalší objekt v tvare cigary. Loď bola obrovská. Svietila bielym svetlom (ionizujúc atmosféru bezprostredne za sebou), ale bola dostatočne blízko povrchu Mesiaca, aby vrhala dlhý tieň (obr. NASA č. 16-19238). Dokonca aj potom, čo dve supermocnosti zanechali cesty na Mesiac, nadšenci teleskopov z celého sveta pokračovali vo svojich pozorovaniach. Videli lode letiace v blízkosti povrchu Mesiaca, ktoré vyletúvali z jeho atmosféry a leteli do kozmu. Mimoriadne vytrvalí boli najmä Japonci. Práve im sa podarilo získať dokonalý filmový materiál o ,,anomálnych" javoch. Ich film sa premietal takmer na celom svete.

Namieste je otázka, prečo sa toto všetko utajuje. Určite to nesúvisí so skutočnosťou, že na Mesiaci je voda a atmosféra. Veď komu by to prekážalo? Jedna zo špekulácií o skutočnej povahe utajovania faktov hovorí, že na Mesiaci ktosi jednoducho kopol pozemšťanov do zadku, slovom, povedal im, aby sa nevracali.

Armstrong a UFO

Existuje kniha Mauricea Chatelaina, Our Ancestors Came from Outer Space (Naši predkovia prišli z ďalekého kozmu), ktorá vyšla vo Francúzsku a bola preložená aj do angličtiny. Je mimoriadne ťažké ju získať. Okrem iného obsahuje veľa faktov o Mesiaci. Píše sa v nej, že keď Apollo 11 pristálo v oblasti Mora pokoja, doslova moment pred tým, ako Armstrong zostúpil po rebríku, aby položil nohu na mesačný povrch, sa nad jeho hlavou objavili dva objekty UFO. Chatelain to komentuje takto: ,,Astronauti mali problémy nielen s prístrojmi. Počas misie videli veci, o ktorých nesmeli s nikým okrem NASA hovoriť. Dnes je ťažké získať akékoľvek informácie od NASA, ktorá ustavične dbá o to, aby sa nič z týchto informácií nedostalo na svetlo." Chatelain je pre NASA určitým problémom, pretože kedysi viedol projekty a budoval komunikačný systém Apolla a systém spracovania údajov pre NASA. Vlastní 11 patentov vrátane patentu na radarový systém automatického pristávania, ktorý používajú pri lete na Mesiac sondy typu Ranger a Superveyor. Jednoducho povedané: Maurice Chatelain je mimoriadne dobre informovaný a nik ho nemôže obviniť z toho, že nevie, o čom píše.

Spracované podľa knihy Inga Swana

Zdroj: i-EXPRESS (i-EXPRESS.sk)

nahoru